Folklór v obci


O tom, že naši ľudia sa radi zabávajú a kultúru vedia tvoriť i rozdávať, svedčí i folklórna skupina, ktorá sa sformovala v roku 1975. Skladala sa z 10 mužov a 12 žien.
Počiatky ľudovej hudby a vytvorenie prvej skupiny sa datuje ešte spred 1. Svetovej vojny. Vtedajším primášom bol Adam Berešík – Adámek. V tom čase hrávali 3 muzikanti (primáš, kontra a basal). Títo muzikanti hrávali nielen vo svojej doline, ale chodili hrávať na svadby až do Terchovskej doliny, na Kocinské a Lutišské lazy, ba až do Bystrickej doliny. Nie je to náhoda, že boli obľúbení na tak širokom okolí. V Terchovskej doline v tej dobe podľa starých ľudí neexistovala žiadna takáto ľudová hudba. Podľa týchto „vajčovských“ muzikantov začali hrávať aj muzikanti v Terchovej. Postupne ľudovú hudbu preberali ich synovia a udržala sa až dodnes.
Po oslobodení roku 1945 naši hudobníci a speváci vystupovali aj vo Východnej v roku 1956, v Strážnici v roku 1957. 60 – te roky sú charakteristické tým, že muzikanti hrávali len príležitostne na zábavách a širšiu možnosť realizácie si nevytvorili. V roku 1973 pod vedením Žofie Kubaščíkovej sa 5 speváčok spolu s ľudovou hudbou zúčastnilo v Zuberci pri natáčaní filmu Hriech Kataríny Padychovej.
V tomto roku folklórna skupina obnovila svoju činnosť a začala naozaj plnú tvorivú realizáciu. Členovia súboru vystupovali a hrávali na oslavách 1. mája i slávnostiach, ktoré sa konali v obci. Za pozornosť stojí, že sa zúčastnili okresných folklórnych slávností Ochodnica 76 a mohli sme ich vidieť ako preberajú ocenenie za
2. miesto. 4 členná muzikantská skupina úspešne reprezentovala na slávnostiach Východná 76. 15. augusta 1976 vystúpili naši muzikanti na Beskydských slávnostiach v Turzovke, kde sa im taktiež dostalo ocenenia.
Vedúci ľudovej muziky bol Gašpar Urbaník a jeho spoluhráčmi boli Jozef a Ondrej Urbaníkovci a Pavol Ozaniak. Piesne si skladali sami alebo ich čerpali z minulosti. Sami si hrajú a spievajú. Osobitní sólisti nie sú, len zo ženskej skupiny je predečníčkou Jozefína Kapitulčinová. Choreografom skupiny je Leopold Kulich, okresný školský inšpektor.
Tradičným tancom v tunajšej dedine bol vždy čardáš, ktorý sa tancoval točený na obidve strany. Folklórna skupina vystupovala tiež s pásmami Priadky, Krstiny, fašiangové zvyky – Po šabliach a tiež ukazuje i ďalšie zvyky a obyčaje ľudí Horného Vadičova.
V júli 1980 vystúpila folklórna skupina na krajskom folklórnom festivale v Detve, vadičovský folklór prezentovali i v Novej Bošaci.
V apríli 1986 Juraj Kusenda založil detský folklórny súbor, ktorý nacvičil pásma: Hra na richtára, Šibačky, s ktorými vystúpili na okresnom folklórnom festivale v Ochodnici.
V priebehu roka sa sformovali dve skupiny ľudových hudieb a tanečná časť predvádzajúca rôzne pásma z dávneho obdobia vadičovského ľudu.
Kultúra v obci napreduje a v roku 1988 vystupovali dve drevené muziky, dychová hudba, detský folklórny súbor, bábkový súbor a tanečný orchester.
V roku 1990 kultúru riadi Kamil Urbaník. Obec navonok reprezentujú len dve ľudové muzikantské skupiny pod vedením Gašpara Urbaníka a Ondreja Urbaníka. Činnosť detského folklórneho súboru, ktorú sponzoruje  folklórny súbor Stavbár zo Žiliny, postupne upadá. Na vyzdvihnutí folklóru má nemalú zásluhu bývalý učiteľ ĽŠU a neskôr redaktor slovenského rozhlasu Jaroslav Stráňavský, ktorý má zvlášť citový vzťah k Vadičovskej hudbe. V tomto roku sa zúčastnili folklórneho festivalu vo Východnej a tiež v Detve s pásmom Robenie holovnice. Tradične otvárali i turistickú sezónu vo Vychylovke. Pri príležitosti stretnutia riaditeľov múzeí v prírode z celej Európy sa na tomto podujatí zúčastnili všetky 3 muziky.
V roku 1991 detská folklórna hudba 3 chlapcov – Marián Urbaník, Michal Urbaník a Miroslav Kubík vystupovala vo Východnej, kde doprevádzali známu  sólistku 5 – ročnú Dominiku Stráňavskú. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie tria bratov Minárikovcov, ktorých nôty zazneli opakovane na festivale, ale aj v neskorších rozhlasových vysielaniach. Vystupujú pri rôznych príležitostiach a to nielen v dolnokysuckých obciach, ale i v okrese Čadca.
O tom, že obyvatelia Horného Vadičova pokračujú v tradíciách, svedčí vzťah k folklóru. Na prvé miesto treba zaradiť detskú ľudovú hudbu Vajčovskú muzičku, ktorá hrá v zložení: Matej Pavlusík, Jozef Pavlusík, Miroslav Kačeriak, Benedikt Minárik. Už 6 rokov ich vedie Jozef Pavlusík. V októbri 2000 ponúkli svoju prvú hudobnú kazetu so 16 originálnymi vadičovskými pesničkami a svojským hudobným, osobitým vadičovským štýlom. Vajčovská muzička sa v rámci Dní kresťanskej kultúry v dňoch 15. – 18.12.2000 predstavila vo Vatikáne pri príležitosti otvorenia jasličiek a rozsvietenia stromčeka na námestí sv. Petra.Okrem toho sa prezentovali aj na nedeľňajšej detskej bohoslužbe v Chráme sv. Chiary, vo farnosti, kde patrí aj naše veľvyslanectvo. S detskou ľudovou účinkoval aj Stanislav Minárik. Ich hudobné nadanie okrem iných ocenil predstaviteľ Vatikánu kardinál Sodano a slovenský prezident Rudolf Šuster.
Horný Vadičov po Slovensku reprezentuje muzikantské trio bratov Minárikovcov (Miloš, Stanislav a Jozef). 24.6.2000 vystúpili v zábavnom televíznom programe Senzi senzus. Bratom Minárikovcom zaberajú takmer všetok voľný čas vystúpenia nielen doma, ale aj v Prahe na Slovenskom plese.
Horný Vadičov sa do širšieho a širokého povedomia kraja ale i Slovenska dostáva  v roku 2006 aj zásluhou ďalších ľudových hudieb, keď Buková muzika pod vedením Štefánie Urbaníkovej vydala svoje prvé CD, ktoré uvádzal na trh primátor Kysuckého Nového Mesta.
Rodina Bízikovcov je známa nielen v Hornom, ale aj v celej Vadičovskej doline. Miroslav Bízik so svojou manželkou a dvomi synmi oživujú a udržiavajú v povedomí ľudí kysucký folklór.
Miroslav Bízik začínal hrou na harmonike, keď mal asi štrnásť rokov, postupne prešiel k heligónke a v Rozsutci hral aj na husle a píšťalu. V čase účinkovania v Rozsutci vnímal muziku skôr z terchovskej strany. Hoci sa mu veľmi páčila aj vadičovská. Zdalo sa mu, že niečo majú spoločné a obidve ho rovnako chytili za srdce. Až neskôr sa dozvedel, že terchovská muzika prevzala niektoré prvky z tej vadičovskej.
A aby rodina bola čo najviac pokope, do tajov a krás folklórnej hudby zasvätil aj svoju manželku Annu a dvoch synov – desaťročného Martina a sedemročného Matúša. Martin hrá v rodinnej hudbe Bízikovci na husle, otec doprevádza svojich synov na harmonike alebo heligónke a Matejovým hudobným nástrojom sú zatiaľ jeho hlasivky.
Rodina Bízikovcov sa so svojimi piesňami nielen z vadičovského, ale aj oravského regiónu predstavila už na nejednom festivale či súťažnej prehliadke.
Miroslav Bízik precestoval vďaka folklóru kus sveta. Bol v Amerike, v Brazílii, Francúzsku či Taliansku. Prial by si, aby v šírení našich tradícií nielen po Slovensku, ale aj celom svete pokračovali i jeho synovia. Je tiež spoluzakladateľom občianskeho združenia Vadičovský folklórny prameň, ktorý v obci funguje práve kvôli udržaniu dávnych zvykov a tradícií.

 

 

 

 

Plagát – IX. ročník Vadičovských folklorných slávností

Meniny

Streda 28. júna 2017
Dnes má meniny Beáta,
zajtra Peter a Pavol, Petra


Galéria

viac