Inštitúcie v obci

Dobrovoľný hasičský zbor

V roku 1924 došlo k súpisu členov hasičského zboru v obci. Celková organizovaná činnosť, prevzatie výstroja a ďalšie aktivity začínajú v roku 1926. Prvým veliteľom hasičského zboru od roku 1924 bol notár Dúbravka, predsedom Ján Holienčik, strojníkom Ján Berešík /kováč/. Ďalší zakladajúci členovia boli: Štefan Holienčik, Imrich Lilan, Vincent Lilan, František Berešík /Haloš/, Štefan Zajac /Brinček/, Gašpar Hošták, Ludvík Šimík / Polok/, Štefan Bizík /stolár/, Štefan Káčerík /Hudec/, Štefan Kašík /Klanica/, Jozef Káčerík /Klanica/, Jozef Káčerík /Tomaščin/, Mikuláš Kubík, Tobiáš Kapitulík, Michal Bizík /kostelný/, Juraj Minárik, Ján Bizík /Lašek/, Ignác Minárik, Martin Kašík, Štefan Kašík /Slivka/, Eduard Slivka. V roku 1933 hasičský zbor tvorilo 25 členov a veliteľom bol starosta obce Ján Holienčik.

1.9.1936 si občania Horného Vadičova obliekli sviatočný šat, pretože v tento deň pán farár Karol Rumpel slúžil pred kostolom poľnú omšu, pri ktorej posvätil motorovú striekačku PS – 6. Motorová striekačka bola využívaná pri hasení požiarov v obci. V roku 1966 oslávili členovia požiarnej ochrany vznik hasičského zboru.V roku 1976 členovia oslavujú polstoročnicu. Postupne sa zvyšuje aj počet členov hasičského zboru. V roku 1977 mal požiarny zbor už 132 dobrovoľníkov. Ani v 80-tych rokoch činnosť požiarneho zboru nezaostáva. Každoročne vykonávajú preventívne prehliadky domov a objektov v obci a vytvárajú sa i dve žiacke družstvá. V roku 1981 ZPO vlastní požiarne auto Praga V3S a 2 striekačky. V roku 1988 má naša obec k dispozícii i požiarnu Tatru 138 s nadstavbou cisterny CAS 32 a striekačky.

História Dobrovoľného hasičského zboru v našej obci siaha do prvých rokov 20. storočia. Počas desiatok rokov pôsobenia sa vystriedalo mnoho generácii hasičov s väčšou i menšou členskou základňou. Doba si vyžiadala účinnejšie zásahy pri požiaroch, pričom prvou lastovičkou v modernizácii techniky boli dve ručné striekačky nadobudnuté v roku 1902. Od tých čias modernizácia pokračovala ďalej a tak pribudla v roku 1934 do  výzbroje motorová striekačka  PS – 6 a neskôr v roku 1965 ďalšia motorová striekačka DS – 16, ktorá mala dvojnásobne vyššiu výkonnosť ako predchádzajúca striekačka z roku 1885.O túto techniku sa staral pán Valent Urbaník z Galieroviec.  Ďalším pokrokom bola  v roku 1975 cisternová striekačka na podvozku Praga PV3S a neskôr jej modernejší nástupca Tatra 138 s nadstavbou cisterny CAS 32, ktorá slúži do dnešných čias. Doba nepriniesla len novú techniku, ale aj  novú hasičskú zbrojnicu, s ktorej výstavbou sa začalo v roku 1951 a ukončená bola v roku 1957. Dobrovoľní hasiči sa sporadicky zúčastňovali hasičských súťaží v okolitých obciach. Počas rokov sa striedali obdobia aktívnejšie s menej aktívnymi, ale vždy sa našli vytrvalí a odvážni dobrovoľníci, ktorí neváhali chrániť zdravie a majetky obyvateľov nielen  našej obce ale i blízkeho okolia. V posledných rokoch  činnosť DHZ ožila. Začalo sa s opravou vozidla Tatra a to výmenou čerpadla a opravou armatúr, ktoré boli poškodené. Po náročnej oprave a následnej údržbe je vozidlo schopné výjazdu. Po spojazdnení vozidla Tatra sa pristúpilo ku kompletnej generálnej oprave striekačky PS – 12, na ktorej bol vymenený motor, čerpadlo po generálnej oprave a väčšina dielov. Po tejto oprave bolo možné pristúpiť k ďalšej činnosti, ako je práca s mládežou. Chlapci i dievčatá sa s veľkým  záujmom hlásili do radov DHZ a začali sa zúčastňovať súťaží. So vznikom CVČ začal pracovať krúžok „Mladý hasič“, do ktorého sa prihlásilo 30 detí. Tieto sa s chuťou a elánom zúčastňujú rôznych hasičských súťaží v rámci celého okresu, z ktorých si prinášajú mnoho pohárových ocenení. Tieto trofeje sú vystavené v Obecnej knižnici. Súťaže pozostávajú z Jesenného kola hry „Plameň“, Zimných halových hier  a Okresného kola v útoku CTIF, štafetového behu a požiarneho útoku. Účasťou na súťažiach sa mládež zdokonaľuje v technike, zručnosti a vytrvalosti. Popri práci s mládežou bolo nutné sa postarať o jednotný úbor a dopravu na súťaže, za čo patrí srdečná vďaka ústretovým a obetavým ľuďom. Zúročením práce s mládežou bola príkladná účasť mladých hasičov pri lesných požiaroch, povodniach a následnej likvidácii škôd.  Ochotne, nezištne, bez nároku na odmenu, týmito činmi mnohým priniesli úžitok. Z dôvodov zvýšeného rizika lesných požiarov a povodní bolo nutné zakúpiť  ďalšiu techniku  a to čerpadlo Oleomac. V súčasnej dobe DHZ disponuje funkčnou technikou schopnou zasiahnuť.  V roku 2009 oslávilo DHZ 85. výročie založenia. Pri tejto príležitosti boli odovzdané pamätné a ďakovné listy a  uskutočnila sa súťaž v požiarnom útoku o pohár starostu obce. Súčasťou osláv bola svätá omša a posvätenie techniky.  Nech  má DHZ vo svojich radoch i naďalej takých  aktívnych, schopných, vytrvalých a obetavých ľudí. Takých, ktorí sú vždy a v každej chvíli ochotní nezištne pomôcť.

Pamätnica k 85. výročiu

Pozvánka – výročná členská schôdza DHZ Horný Vadičov dňa 02.03.2019

Pozvánka – súťaž o Vadičovský pohár – DHZ obce Horný Vadičov dňa 28.07.2019

Cirkev v obci

Náboženský život bol vo Vadičove už pred rokom 1520. Fara mala role, ktoré príchodom luteranizmu sa stali majetkom luteránskych kazateľov. Farnosť bola založená 10.2.1789 s tromi filiálkami: Stredný Vadičov, Dolný Vadičov a Pažite. Farskí ľud bol katolícky, sčasti tu boli aj židia. Obyvatelia Horného Vadičova boli

v 17. storočí protestanti. V 18. storočí (1716) po stavovských povstaniach dochádza k rekatolizácii a obyvatelia vyznávajú katolícku vieru. Prvý kostol bol drevený, strechu mal slamenú a šindľovú a postavený bol v strede obce. Pri kostole sa  nachádzala osobitne stojaca veža. Oltár bol zasvätený sv. Františkovi Xaverskému s jednoduchým tabernákulam. Kostol mal zvonicu s tromi zvonmi. Drevený kostol vyhorel a bolo potrebné postaviť nový. 1.6.1802 bol položený základný kameň na stavbu kostola a súčasne i na stavbu rímskokatolíckej školy (terajšia budova obecného úradu). V r. 1803 bol pripravený stavebný materiál a výstavbu kostola realizovali v rokoch 1804 – 1805. Práce organizoval Jozef Pongrác, ktorý patril k rádu trinitárov. Po skončení všetkých teologických štúdií v kráľovskom seminári v Bratislave bol vysvätený za kňaza, od roku 1790 pôsobil vo farnosti Horný Vadičov. Dňa 2. júla 1806 varínsky dekan Mikuláš Stanček posvätil stavbu kostola. Farnosť vtedy patrila  do dekanátu varínskeho archidiakonátu Žilinského a Trenčianskej župy. Kostol sv. Mikuláša s troma oltármi v gotickom slohu je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria, zaklenutý pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi. Fasáda je členená, segmentovo zakončenými oknami a pilastrami s rímskou hlavicou. Vnútorné zariadenie je v historizujúcom slohu. V kostole sa nachádza obraz Immaculaty od Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1863. Ku kostolu patrí malá predstavovaná veža, krytá stanovou skruhou vysoká asi 30 m.

Vo veži je i ďalšia vadičovská zvláštnosť – hodiny zhotovené laikom, tunajším rodákom Lukáčom Berešíkom Bôtkom. Tento 72 ročný tvorca ich vyhotovil z rôznych poľnohospodárskych súčiastok. Je to kysucká rarita.

Zaujímavým je i osud zvonov, umiestnených vo veži. Najstarší zvon pochádza z roku 1790 odliaty vo Varíne s nápisom: „Fudit Varne 10. Georg Knobloch Ma Neosol. – Cum impensis suis fieri curavit possesio Felsövadiscov. A. 1790“. Tento zvon cez 1. svetovú vojnu v roku 1916 podarilo zachrániť. Ďalšie tri zvony boli v roku 1916 z veže zhodené a použité na výrobu kanónových hlavní. K zvonu z roku 1790 boli v roku 1924 nainštalované terajšie zvony, zvon sv. Mikuláša z r. 1799 a sv. Martina z r. 1720. Tieto zvony boli premiestnené z veže, ktorá stála pri pôvodnom drevenom kostole. Najväčší zvon je zvon sv. Mikuláša, menší je zvon sv. Martina, tretí zvon sv. Petra a Pavla a štvrtý najmenší je zvon Srdca Ježišovho a Panny Márie.

V roku 1935 bol v kostole premiestnený organ na chór, ktorý za pomoci niektorých miestnych remeselníkov postavil občan Horného Vadičova Lukáš Berešík Bôtek. Stojí za podotknutie, že celú opravu vykonali v tom čase za 3 000 Kčs, i keď niektorí remeselníci ohodnotili tieto práce na 8 000 – 12 000 Kčs.

V 1. polovici 19. storočia je postavená katolícká fara. Je to empírová jednopodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu. Uprostred priečelia mierne vystupujúci rizalit členený oknami s polkruhovými rímsami.

Prvým farárom od r. 1790 bol františkán Cyprian Slander. Od 1. augusta 1790 tunajší rodák zo zemianskej rodiny Jozef Pongrác. V období po r. 1904 sa tu striedali mnohí správcovia farnosti. Od r. 1904 do r. 1928 tu pôsobil Andrej Majer, ktorý bol tiež i básnikom pod pseudonymom „Dlhomír Poľský“. Je autorom textu hymnickej piesne „Bože, čos ráčil …“? 6. jún 1937 sa pre občanov Horného Vadičova stáva pamätným. V tento deň je v Kysuckom Novom Meste pochovaný Andrej Majer, ktorý svoje básne skladal v tichosti farskej záhrady a svojimi básňami ospevoval tak milovaný kraj Kysúc o čom svedčí i nasledovná báseň.

Vajčovská

Vajčovskom na stráni bujný orech rastie,
odfúknuť si pod ním, šuhajci, hej! Slasť je,

Páli slnce, páli, sparno koscom, statku,
zhoďte kosy, oslu, zotavte sa v chládku.

Pod orechom tôňa, za podlohou vatra,
láska, ejhoj! Láska v každom srdci šmátra.

Kutrala i v tomto, bláznili ma šelmy,
bláznila som aj ja, nebanujem veľmi.

Hej, vajčovské hoľky, chichotavé findy,
jaký u vás obvyk, nebolo tak nikdy.

Pánboh stvoril srdce a do srdca túžbu,
koho volí túžba, tomu ho daj v službu.

Jedno srdce a v ňom vernosť blčí jedna –
ej! Vajčovská hojza s desaťmi sa jedná.

Po desiatich pasie, nemá dosť na jednom –
škaredý to havran v chotári tom biednom!

Pánboh zmajstril krásku, ozdobil ju láskou,
koho ľúbiš, krásko! Manželstva blaž pásku.

23.VI.1915

V roku 1976 zmenil interiér farského kostola akademický maliar Jiří Jelínek z Českého Brodu, ktorý premaľoval celý jeho vnútorný priestor.

Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti:

  1. Cyprián Šandor, františkán – r. 1789 – 1790, pochovaný je vo Vadičove
  2. Fulgentius Terlenday, františkán – r. 1790
  3. Jozef Pongrác – r. 1790 – 1797
  4. Štefan Daniš  –  r. 1798 – 1811
  5. Ján Chládecký – r. 1811 – 1828
  6. Ondrej Peškovič – r. 1828 – 1843
  7. Jozef Ján Lelkes – r. 1843 – 1848
  8. Matiaš Szakat – r. 1848 – 1852
  9. Martin Žucha – r. 1852, dekan zomrel vo Vadičove
  10. Ján Lenzel – r. 1866 – 1871
  11. Pavol Biringer – r. 1871
  12. Ján Lerch – r. 1871 – 1877, pochovaný je vo Vadičove
  13. Ján Pokorný – r. 1878 – 1880
  14. Ignác Lemeš – r. 1880 – 1883
  15. Juraj Gajdošík – r. 1883 – 1887. Zomrel v Nitre dňa 24.10.1929
  16. Juraj Prokša – r. 1888 – 1894. Zomrel vo Vadičove v roku 1896
  17. Anton Berhélyi (Brhel) – r. 1894 – 1899
  18. Michal Bielk – r. 1900 – 1904
  19. Andrej Majer (Dlhomír Poľský) – r. 1904 – 1928
  20. Karol Rumpel – r.1928 – 1929, opäť v rokoch 1931 – 1937
  21. Ignác Kutiš – r. 1929 – 1937
  22. Felix Mikuš – r. 1937 – 1938
  23. Ľudovít Nereča – r. 1938 – 1940
  24. Pavol Horváth – r. 1940 – 1960
  25. Vojtech Štrbák – r. 1960 – 1974
  26. Pavol Majtán – r. 1974 – 1981
  27. Stanislav Bukovan – r. 1981 – 1997
  28. Ján Sňahničan – r. 1997 – 2010
  29. Pavol Mitaš – r. 2010

Údaje boli získané z kanonických vizitácií farnosti Horný Vadičov (23.8.1789, 8.6.1815, 4.9.11828) a farnosti Nitra – Dolné mesto (17.3.1789, 10.6.1828.

Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo Horný Vadičov

Za obsah zverejnených dokumentov zodpovedá predseda Lesného spoločenstva, pozemkového spoločenstva Horný Vadičov.

OZNAM – Zrušenie zhromaždenia spoluvlastníkov Lesného spoločenstva, pozemkového spoločenstva Horný Vadičov

Výsledovka komplexná v EUR – Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo Horný Vadičov

Ročná zavierka LS 2018

Správa o činnosti výboru LS za rok 2018

Oznámenie – Zhromaždenie spoluvlastníkov Lesného spoločenstva, pozemkového spoločenstva Horný Vadičov dňa 07.04.2019